Song o skalnom kvete

Povesti rokov a báje staré,
snáď trochu smútku na tvári,
skosená lúka, studené bralo,
len kde-tu kvietok zažiari.

Hodiny rokov nechal som pri ňom,
dlho som váhal, rozmýšľal.
Ten kvet na skale nedal mi spávať,
bál som sa výšok, strmých brál.

(Rec.:) Na skale dom stavať,
pozerať z výšok brál,
kvet iba tam hľadať,
život však všetko vzal.
Spravil ma strážnikom rokov
a dal mi dar:
kvet zvädlý s pomníkom,
vrásky na starú tvár.

Povesti rokov a báje staré,
snáď trochu smútku na tvári,
skosená lúka, studené bralo,
vám ešte kvietok zažiari.

Hodiny rokov nechal som pri ňom,
netreba váhať, rozmýšľať.
Ak vám kvet krásny nedá snáď spávať,
skalného kvetu netreba sa báť.
Skalného kvetu netreba sa báť.