Stará ulica

Keď ráno slnko vychá dza
a s ním sa na ulicu vrhám,
všade vôkol začína sa hra,
kde hlavnou postavou je človek ako ja. 
Milenci láskou opojení, kráčajú dňom i tmou,
a dôchodci módou vyplašení, sa čudujú všedným dňom.
Kráčame všetci zaslepení tou starou uli cou
a hľadíme na tovar vystavený a sami sme si tovarom.
Túlam sa ulicou a hľadám,
hľadám tie tváre ustaté.
Nachádzam vrásky, inde make-up
a svojou tvárou dopĺňam ten istý svet.

Nachádzam tváre uplakané, iné sú plné úsmevov,
a dieťa, čo v kúte je uplakané, len hľadí do výkladov.
Ąudia sú rôzni na ulici, jedni sú chudobní iní bohatí.
No tí, ktorí nad nami vládnu sú tí,
čo v uliciach sú neznámi.

Našťastie dýcham a lásku mám,
našťastie tvár svoju spoznávam.
pred svojou tvárou svedomie mám
a s láskou si stále spie vam:

"Milujem ľudí, čo milujú svet,
čo chránia si sny a nechcú ísť preč.
Milujem svetlo, slnko a dážď a dievčinu, čo v srdci mámdievčinu, čo v srdci mám".