Údel

R: Tak nechaj, Pane, plynúť, život môj jak chceš Ty.
   Len nech necítim zimu z duchovných objatí,
   nech nezdráham sa podísť,
   zdvihnúť a držať tiaž,
   nech vyšliapem tie schody tam,
   kam Ty odchádzaš.


Druhého balvan ťaží vždy menej ako náš.
Tie starosti chcem zažiť, veď Ty ma podpieraš
a dávaš silu,
aby Tvoj úsmev z Teba bol,
v radosti človek slabý,
by na zlosť zabudol.


R:


Vyliečil svoje rany, zodvihol oči sĺz,
byť prosto milovaný to stojí za pokus.
Posielaš, Pane, sem mňa, nech seba zabudnem,
pre druhých v láske pevná cestička z hĺbky tiem.


Posielaš, Pane, sem mňa,
nech seba zabudnem,
pre druhých v láske pevná
cestička z hĺbky tiem.