Šediny

Už si nepamätám
tú tvoju krásnú tvár,
už nie.
Toľko rokov je preč,
všetko poznačil čas, nás tiež.
Neviem prečo práve dnes spomínam.
Či tá vôňa leta, či niečo viac ...
Vtedy mala si sponku vo vlasoch,
tak rád by som ju videl zas.


Tmavý večer sadá tam nad dolinu, kde sme my.
Kráčam vedľa teba, nechcem žiadnu inú, môj svet si ty.
Zo stromov lístie ešte nespadne,
veď september je za štrnásť dní.
Mesiac si pred tvár oblak pritiahne,
keď zacítiš blízko môj dych.


R: Iba chvíľu, malú chvíľu,
   potom ďalej každý sám.
   Iba chvíľu a hoc roky plynú,
   ten príbeh si pamätám.


Dnes už zopár šedín vo vlasoch je, mám na to vek.
Život prežitý, niečo pred sebou, skúsil som svet.
Ale leto roku deväťdesiat ostáva
ako vzácny klenot z ďalekých Théb,
ako plagát, pod ktorým večer zaspávam
a do tmy šepkám niekoľko viet.