Zora Kolínská |
Vietor v mojej záhrade |
Duj, duj, vietor v mojej záhrade, duj, duj, hviezdy slané, nazbieraj ich nebadane, duj, duj, nekálaj a stále iba nebadane duj, duj, duj. Každá noc má svoje krídla, let i krídla mávaš rád, daj mi aspoň jedno krídlo, aj keď z letu býva pád. Duj, duj, vietor v mojej záhrade, duj, duj, hviezdy slané, nazbieraj ich nebadane, duj, duj, nekálaj a stále iba nebadane duj, duj, duj. Načo mi je každá sláva, nechcem viacej tak už stáť, stáť tak ako suchá tráva, aj keď z letu býva pád. Duj, duj, vietor v mojej záhrade, duj, duj, hviezdy slané, nazbieraj ich nebadane, duj, duj, nekálaj a stále iba nebadane duj, duj, duj. Každá noc má svoje krídla, nechcem ďalej tak už stáť, daj, daj aspoň jedno krídlo, tak už radšej let a pád. Duj, duj, vietor v mojej záhrade, duj, duj, hviezdy slané, nazbieraj ich nebadane, duj, duj, nekálaj a stále iba nebadane duj, duj, duj, duj, duj, duj, duj. |
Vytištěno dne: 21. 11. 2024, 22:30:35 Tento text najdete na adrese: http://www.midisoubory.cz/ |