Kapucínsky rock’n’roll

Walkimini gou, chudobný som bou
a tak som zložil jedno veľmo besný Rock and Roll, ou, ou,
besný Rock and Roll, s ním začala kapucínska show


Vždy som chcel dostať šancu, čo šancu - šancičku,
zahrať si s kapucínmi čo len jednu pesničku-ku-ku,
ku-ku-ru-ku-kú pre moju dobrú mamičku.


Malo to byť tango, lebo Dusík dobrý boľ,
no zrazu miesto tanga sme hrali Rock and roľ-oľ-oľ,
besný Rock and roľ, potrebný bol ako soľ.


Aj my sme radi hrali na nôtu juchuchú
a poslucháči často lapali po vzduchu, ou, jé,
klesali na duchu a pritom škrábali sa po uchu.


Potom k nám prišiel Stanley a hoci dobrý bol,
nevedel nič zahrať, iba trápny Rock and Roll,
veľmi trápny bol, ten jeho Rock and Roll.


Keď sme sa odhodlali a začali sme hrať,
prestali sa Elvis Presley s Michaelom Jacksonom smiať, ha, ha,
začali plakať, keď počuli náš rokáč hrať.


Poznajú nás v Kanade a na východe tiež,
hrali sme aj v basách tak ako Johny Cash, heš, heš,
neplatili keš, nuž nie sme asi ako Johny Cash.


Aj tak sme stále spolu a nevadí nám nik,
kto chce s nami spievať, nech spustí riadny krik, rik, rik,
nevadí nám krik, veď každý z nás je katolík,
veď každý z nás je ... zabudol som čo.