Randes-vous

Jeden z mála dní, čo sa nikdy nestratí
v pamäti, kde som žil, som spokojný.
Vlastne nebol to ani deň, bola noc a mal som sen,
zrazu bác, čísi hlas volá:
"Stávaj brácho, už je čas".


R: Rýchlo, rýchlo, nech nezmeškáme,
   hviezdy už na oblohe sú.
   Len raz za život možnosť máme
   vidieť kométu.


Vonku slabý mráz, náš deň kráča popri nás
v tichosti, my bdieme, inak všetko spí.
Na obzore les, v diaľke šteká chorý pes,
snáď je aj ranený, zdá sa, že ho jeho Pán odstrelí.


R: Rýchlo, rýchlo, nech nezmeškáme...


Na kopci je stráň, odkiaľ rozhliadnuť sa dá,
teda stop, všetci hľadíme na východ.
Tam, tam sa má mihnúť naša kométa,
čakáme, no dlho nič a tak sme nútení zostúpiť.


R: Rýchlo, rýchlo, nech nezmeškáme...


Lenže cestou späť pochopím jednu vec,
nevadí, že sme celú noc márne čakali.
Veď keď teba blízko mám, vôbec nič mi nechýba,
v diaľke pes už nešteká, ja viem, to ty si tá krásna kométa.


R: Rýchlo, rýchlo, nech nezmeškáme...