Sen

capo II.

Keď mám už všetkého dosť,
keď rozum sa už v hlave dobre zmútil,
musím spraviť si deň iný jak ostatné.
Pridám sa k slnku, chodíme krížom - krážom,
šťastný po celej krajine.


Kde-tu oslovím vtákov, kde-tam pohladím kvet,
do dlaní načrieť vodu a tam
pohľadať seba, nájsť Pána Boha,
priložiť k ústam, zhasiť smäd.


R: Blízko nás je toľko krás,
   človek ich zvykne hľadať tam, kde ich niet.
   Pravda je len jedna, zdá sa, že ukrytá,
   kto chce, ten ju nachádza.


Mesiac sa už od východu blíži,
zapáli milióny lámp,
nebýva smutný, že chodí nocou sám,
veď takých ako je hodne postretá,
noc mu zbehne a zas ma opúšťa.


R: Blízko nás je toľko krás...


Ráno si rýchlo pretrieť oči
a pozrieť jak sa svet prebúdza,
ale vtom šok, vôkol žiaden strom,
ležím v svojej izbe, miesto machu posteľ,
všetko bol len nádherný sen.


R: Blízko nás je toľko krás...