Drevená dlážka

Drevená dlážka zašramotí,
zrazil ťa k nej hriech.


capo: II.


Dívaš sa na štolu kňaza, či ozaj má tú moc
odpustiť viny, čo so sebou nesieš sem.
Tvoj pohľad s jeho sa stretáva.


Hanba Ti sklopila oči k zemi, trápne sa prežehnáš.
Ucho, čo počulo už mnohé viny, sa k tebe nakláňa.
A gotická mriežka, čo od kňaza delí ťa,
dodáva všetkému chuť posvätna.


R:
Si nesmelý a ťažkopádne na seba žaluješ.
Mysľou ti prebehne,
či ti vôbec Boh odpustí.


Hlas muža v čiernom sa k tebe skláňa, vezme kríž za teba.
Keď duša pocíti hojivú masť, dojatá zaplesá.
A oči sa pozrú do seba druhý raz,
v jedných je radosť, v druhých žiaľ.


Drevená dlážka zašramotí, zrazil ťa k nej hriech.
Zalomené prsty nepopustíš, úprimne ľutuješ.
A jediný svedok tohoto vyznania
v bohostánku sa usmieva.


R:
Ruka za mriežkou kríž naznačuje,
že čisté konto máš, už to vieš, odchádzaš.