Zlato nad soľ

            Dmi       Bb              A7               Dmi
1. Vraj to bolí, keď zotieraš slzy a máš ich už plnú dlaň,
                  Ami                      A
   vraj to bolí, keď utekáš a nevieš vlastne kam.
           Bb                                   A7
   Chceš preč z toho davu, čo rozdupal kľúč k hrám.

        Bb             A
R: Kto rozumel včera všetkým bláznom,
     Bb              A
   dnes ich už odmietal.
       Bb                  A                 Dmi
   [: So sklonenou hlavou do očí sa pozrieť bál. :]

2. Vraj to bolí, keď prijímaš rany mierené pod svoj pás,
   vraj to bolí, a zvlášť tých, čo nechceli sa vzdať.
   Tí skúsení radia:"Vráť sa, chlapče, vráť!"

R: Majú snáď všetko, čo telo žiada,
   len chýba im vzácny dar:
   [: nevedia sami, kam podeli vlastnú tvár! :]