Spomienka na 1. sv. prijimanie

Každý z nás v živote svoj deň máva, ktorý spomína za najkrajší.
Deň ktorý sa nikdy nezabúda čo prinesie ti pokoj v duši.

Nebol som už tak malý chlapec, 
k mládencom však mal som ďaleko.
Mohol som mať 8,9 snáď
no za chvíľu mám pred oltárom stáť.

Pred kostolom dav ľudí už čaká, rodina blízka aj ďaleká.
Ešte spraviť fotku, nech je pamiatka, keď slávna chvíľa sa začať má.

Už idú z našej triedy dievčence 
v takej čisto bielej noblese.
Či nevesty lebo anjeli
v závojoch krásou zažiarili.

Staršie žiačky sú dnes naše mamy, trpezlivé a láskavé.
Ku oltáru pôjdu vedno s nami prežívať chvíle tie tajomné.

Ešte krstná mať ma zastaví, pohladením účes upraví, 
sviečku malým kvietkom ozdobí, už musím ísť zvon už zvoní.

Už organ basom mohutným, a spevom takým slávnostným
zo stoviek hrdiel nás všetkých víta Aleluja.
Stĺporadie bielych mašlí kostolom nám už cestu krášli
to je dnes sláva taká veľká a nevídaná.
A množstvo svetiel z oltára svieti nám na cestu do raja
keď spolužiak nám všetkým božie slovo číta.
Ešte spoločné sľúbenie že zachováme pokánie
to už sa blíži chvíľa šťastná a tajomná.
To už sa blíži chvíľa šťastná a tajomná.




----------------------------------------------------
verzia: Ludovit Kasuba
youtube: https://www.youtube.com/watch?v=ofnJDSoNeOc