Miroslav Žbirka / Kamil Peteraj |
Starý muž z osamělého domu |
Intro: C9 C / F / C9 C / F / r Ďaleko za chrbtom sveta žije muž nenáhli sa nemá ani kam Dávno pochopil všetko bielovlasý muž, jarnou záhradou kráča k večnej rieke sám. Vo vlasoch mu sedí motýľ smrtihlav, do očú mu padá stále viacej hviezd. Rozumie už slovám na jazyku tráv, už len kúsok cesty zostáva mu prejsť. Refrén: Všetko spálil, už ohňu majetok svoj dal veľkým plameňom to oheň pohltal. Staré úspory, mokrý nábytok smetie slov, posledný bol čísi pozdrav z kúpeľov Býva tu len on a pavúk za skriňou, v starých pondusovkách dávno stojí čas. Koniec žitia je len prázdnou jaskyňou, čoraz kratší spánok, stále dlhší mráz. Mezihra: jako sloka Refrén: Všetko spálil, už ohňu majetok svoj dal veľkým plameňom to oheň pohltal. Staré úspory, mokrý nábytok smetie slov, posledný bol čísi pozdrav z kúpeľov Ďaleko od sveta ulíc žije už, poznal márnosť krídiel, videl toľko miest. Dávno pochopil všetko bielovlasý muž, vie, kam zajtra pôjde po najstaršej z ciest. Fine: C9 C / F / C9 C / F / fade out |
Vytištěno dne: 21. 11. 2024, 17:21:06 Tento text najdete na adrese: http://www.midisoubory.cz/ |