Dušan Grúň |
Či vravieť môžem |
Len čo dieťa prejde rosou rán začne vnímať reč a už sa hlási iba neskôr chápe zmysel krásny že vyrieklo slovko mama Jeho detstvo sa ako sen míňa cenu lásky málokedy splatí Ty odchádzaš, dieťa si to všíma zrazu detský úsmev z tváre stratí Či vravieť môžem, kto si Či vravieť môžem, kde si a či sa zajtra naspäť vrátiš Koho sa pýtať kto si Koho sa pýtať s kým si a kde si dlhú chvíľu krátiš Ja neviem dávno kde si ja neviem dávno s kým si viem iba, že Ťa ešte ľúbim Svoj žiaľ už rátam na dni čas ortieľ píše chladný že každý smútok vie byť krutý lalalalalalala Lalalalalalala Lalalalalalalala Svoj žiaľ už rátam na dni čas ortieľ píše chladný že každý smútok vie byť krutý Nezabúdam ľúbili sme úsvit Spomínam aj na sto tvojich lások Utekajúc túžbou budem blúzniť Poľakaným počtom svojich vrások Naše dieťa rástlo a ja vidím Už aj ono pôjde krokom vlastným Svoje šťastie nájde ja to cítim A môj strach je len vyznaním je prázdnym Či vravieť môžem, kto si Či vravieť môžem, kde si a či sa zajtra naspäť vrátiš Koho sa pýtať kto si Koho sa pýtať s kým si a kde si dlhú chvíľu krátiš Ja neviem dávno kde si ja neviem dávno s kým si viem iba, že Ťa ešte ľúbim Svoj žiaľ už rátam na dni čas ortieľ píše chladný že každý smútok vie byť krutý lalalalalalala Lalalalalalala Lalalalalalalala Svoj žiaľ už rátam na dni čas ortieľ píše chladný že som bol k tebe zlý a krutý |
Vytištěno dne: 21. 11. 2024, 21:10:40 Tento text najdete na adrese: http://www.midisoubory.cz/ |