Renesancia

Keď ráno zarosí
okenné sklá
cez ktoré môžu vojsť

len lúče hrejivé
a s nimi tieň
čo hladí viem je tvoj
do schodov stúpam s ním

A prestanem sa báť
skúsim voľný pád
rieka času zastaví sa snáď
A skončí posledný 
z nekonečných dní
z hĺbky spánku sa zrodím
druhý krát

Stojí za to prísť
o pár minút 
či päťsto zlých rokov

Veď niekto sa vždy rád
Znovu zrodí
objaví biely kov
čo vesmír skrýval nám