Miro Jaroš |
Tlaková níž |
Noc je schúlená, sušíš kúsky z nás vždy som chcel byť dážď a a Tvár na kolenách nie vždy znamená, že hneď príde pád a a Vonku búrka hrá, vnútri v nás to vrie hľadíš do prázdna. V slovách stroskotám, ticho stien nám znie chvíľa nejasná... TLAKOVÁ NÍŽ nás dvoch po kvapkách sníš sto snov že každý splín je hmlou len krátkou hmlou Čas na výslní sa vždy naplní potom príde pád a a Teraz niet kam ujsť, vravíš, že si púšť vždy som chcel byť dážď Stále búrka hrá, vnútri v nás to vrie hľadím do prázdna, V slovách stroskotám, ticho stien nám znie chvíľa nejasná..... TLAKOVÁ NÍŽ nás dvoch po kvapkách sníš sto snov že každý splín je hmlou len krátkou hmlou TLAKOVÁ NÍŽ po kvapkách sníš TLAKOVÁ NÍŽ po kvapkách sníš TLAKOVÁ NÍŽ nás dvoch po kvapkách sníš sto snov že každý splín je hmlou len krátkou hmlou Noc je schúlená, sušíš kúsky z nás vždy som chcel byť dážď |
Vytištěno dne: 21. 11. 2024, 22:33:35 Tento text najdete na adrese: http://www.midisoubory.cz/ |