Normálny život

Chcem úplne normálny  život, normálne dni, chcem azda veľa? 

Chalúpku v horách a záhradu so susedmi  zdieľať. 

Len tak objať si muža a mať  pocit, že mám kam ísť. 

Len tak objať si muža a mať  pocit .. 



Mne stačí  izba, láska, čo  siaha až do hlbokých  jám. 

Na stole sviečka a svetlo a  príbor, kde nikto neje  sám. 



Nechcem jak v divadle žiť, chcem zdolať vrchol, odkiaľ je vidieť všetko. 

Spievať a hrať a chovať včely, tak ako môj dedko. 

Piecť buchty deťom a vnučkám a kŕmiť všetky cudzie zvery. 

Mať plné srdce nie vrecká a stále v prozreteľnosť veriť. 



Mne stačí človek a rieka, kde budem len tak bosá stáť. 

Nechcem mať slávu a autá, chcem šťastie, čo nenechám si vziať. 



A žiadne kontá a splátky a zmluvy a zaprataný dvor. 

A žiadne zrady a hádky a zbrane horšie ako mor. 

S úsmevom vítať aj chorých a hostí si nechať vo dvore. 

A s Bohom v dome a v duši sa oddať jeho pokore. 



Mne stačí izba, láska, čo siaha až do hlbokých jám. 

Na stole sviečka a svetlo a príbor, kde nikto neje sám. 

Mne stačí hudba a tóny, čo hrajú mojim najmilším. 

Mne stačia oči, čo vedia dobré od zlého odlíšiť. 



Chcem úplne normálny život, normálne dni, chcem azda veľa?