Neznámý autor |
Jesenné lístie |
Povedal som jej: už ťa nemám rád… Ani som nečakal čo odpovie Jej dušu som mučil, ponižoval… V duchu som ju bláznivo miloval Eš te som klamal, že rád inú mám Tam na našom poslednom randevú Čakal som, vyroní aspoň sĺz pár? Ona sa smiala len, ty ma máš rád! Riekla: Ty predsa ma ľúbiš, Tvoje srdce patrí len mne …tak som ju odsotil tvrdo! Pozrela zarazene…? R: Stá le vi dím Jej krásne oči, bez sĺz plačúce, a len žalujúce Chviľku postála, zmeravená A bez slovíčka, odišla nemá. Len lístie žlté padalo k zemi, Odvial ju vietor jesenný. Večer čo večer ju márne čakám A moje Srdce, len za ňou horí Prešla už jar a aj leto je preč, Srdce mám stále viac zarmútené Uznám že chybil som, ja ľutujem! Živím ja v sebe len malú nádej Vráti sa kumne až príde jeseň…? Dôjde jej konečne, že len žartujem…? Láska je silná, všetko prekoná Bude ma ľúbiť zas tak ako ja...! Na perách už cítím jej bozk Jej ús mev_ma zas pohladí Ľutujem stokrát ten môj hriech Čakám kedy ma osloví…! R: Stá le vi dím Jej krásne oči, bez sĺz plačúce, a len žalujúce Chviľku postála, zmeravená A bez slovíčka, odišla nemá. Len lístie žlté padalo k zemi, Odvial ju vietor jesenný. Večer čo večer ju márne čakám A moje Srdce, len za ňou horí |
Vytištěno dne: 21. 11. 2024, 23:03:54 Tento text najdete na adrese: http://www.midisoubory.cz/ |