Čakanie na dážď

        C             F         C
1. Zas voňajú sená a peľ nosy dráždi,
                     Bb      G
   vzduchom sa šíri túlania čas,
          C                F          C
   suché korytá riečne, a slnko tak praží,
        Dmi                   Bb      G            C
   ale dobrú náladu nestráca nikto z nás, nikto z nás.

2. Však lepšie sa v horách to teplo znáša
   ako dotyk častíc smogových,
   zvalené stromy prekračovať, húštinami kráčať,
   dýchať vôňu smoly z kôry borovíc, borovíc.

    Dmi     F              G
R: Čakanie na dážď zdá sa večné,
      Emi                F G
   v tieni si oheň rozložíš,
    Dmi       F          G
   so slnkom páli v nekonečne,
   Emi                      F G     C
   až sa večer k spánku uložíš, uložíš.

3. Keď ťa skoro ráno prvý lúč slnka prebudí,
   tráva ti telo orosí,
   pokojne na oblohu hľadíš a myslíš na ľudí,
   koho o džbán vody studenej poprosíš, poprosíš.

R: