Profesor Indigo

Chodí v modrom plášti
a smiešne modro vyzerá,
tak ho každý přezývá,
profesor Indigo.
A čo všetko v hlave má,
Ano opísané má,
tak ho každý přezývá,
profesor Indigo, profesor Indigo, Indigo, Indigo.

Poslal som ti lístok a
preletel cez triedu
a zbadal to a zbalil ho,
profesor Indigo.
Teraz číta lístok a
tvár z toho bledú má,
takto z našej lásky nám
kúsok ukradol, kúsok ukradol, ukradol, ukradol.

Profesor Indigo nepochopí,
žije si zavretý do definícií,
profesor Indigo dávno už nevidí.

Že je tu obloha, z ktorej dýcha,
že je tu láska, čo mu chýba
a preto znova u mňa prepadá.

MEZIHRA

Často nám to vraví, že
ešte na to mladí sme,
láske horia krídla a spadne z oblakov,
že treba byť praktický,
myslieť automaticky,
utopený v poučkách,
profesor Indigo, profesor Indigo, Indigo, Indigo.

Profesor Indigo, načo byť zložitý,
rozbúraj štyri steny svojich definícii,
Profesor Indigo, krásne to uvidíš.

Že je tu obloha, z ktorej dýchaš,
že je tu láska, čo jej chýbaš,
všetko ti znova krásne pripadá.

Profesor Indigo, načo byť zložitý,
rozbúraj štyri steny svojich definícii,
Profesor Indigo, krásne to uvidíš.

Že je tu obloha, z ktorej dýchaš,
že je tu láska, čo jej chýbaš,
všetko ti znova krásne pripadá.

Profesor Indigo, načo byť zložitý,
rozbúraj štyri steny svojich definícii,
Profesor Indigo, krásne to uvidíš.

Že je tu obloha,
že je tu láska,
že jsem tu nej,
profesor Indigo.