Záhradník Ján

Záhradník Ján stál nad mestom,

Počúval volanie kvetov o pomoc

Zo záhrad, ktoré obsadila noc

Prvý deň zvadli azalky,

Tretí den zvadli fialky.



Piaty deň týždňa zhynul orgován.

V ten deň sa rozhodol Záhradník Ján

Do dialok videla čierna cesta,

Ján vyšiel zo svojho mesta



K čiernemu nebu čiernych hviezd

K čiernym siluetám čiernych miest

Prechádzal kalváriou sivých domov

Kde kvety mizly v lúčov neónov



Keď vadnú kvety, hynie svet,

A kvety vadnú, keď slnka niet.

Ján stretal svatcov, zlodejov.

Slnko mu bolo nádejou.



Na čiernou nebi čiernych hviezd,

Na čiernych siluetách čiernych miest

Šiel ďalej kvetom pre pomoc,

Až zazrel jasnú žiaru ničiť noc

Z tej jasnej žiary miesto kvetov

Vyrástol nad svetom termný hríb