Anna Veselovská |
Na ceste |
Počula som z neba pieseň znieť, že ak mám s kým ujsť, nech ujdem hneď. Ešte to stále v ušiach mám. Bolo to zvláštne ako film, nikto z nás to vôbec neriešil, či bude búrka a či mráz. Deň za dňom sa rýchlo minie a dnes už všetko je iné, keď samú seba nespoznám. Sme na ceste zlej, heej, sme na ceste zlej, heeej, polnočný netopier kradne zopár slov z mojich pier. Sme na ceste zlej, heej, sme na ceste zlej, heeej. Už nie je podstatné kto z nás dvoch stratil smer. Sme na ceste zlej Niečo vo me vraví tak sa vráť, Dlhé dni a noci radšej skráť, Aj tak sa ma nevieš, čo chceš nájsť. V diaľke vidím iba púšť, žiadny hlas nepríde z tých prázdnych úst. Rozpálené tiene už spadli z nás, z nás. Deň za dňom sa rýchlo minie a dnes už všetko je iné, keď samú seba nespoznám. Sme na ceste zlej, heej, sme na ceste zlej, heeej. Polnočný netopier kradne zopár slov z mojich pier. Sme na ceste zlej, heej, sme na ceste zlej, heeej. Už nie je podstatné kto z nás dvoch stratil smer. Ale aj tak mám chuť stále ďalej s tebou ísť. Každý raz po búrke vždy dá sa zísť z tejto cesty zlej, heeej. Sme na ceste zlej, heej, sme na ceste zlej, heej. Polnočný netopier kradne zopár slov z mojich pier. Sme na ceste zlej, heej, sme na ceste zlej, už nie je podstatné, kto z nás dvoch nájde smer, Z tejto cesty zlej. Počula som z neba pieseň znieť. |
Vytištěno dne: 21. 11. 2024, 19:58:29 Tento text najdete na adrese: http://www.midisoubory.cz/ |