Jesenná láska

C                G
Láska je strašne bohatá
F                C
láska, tá všetko sľúbi 
Dmi               Emi  
no ten, čo ľúbil, sklamal sa
  F                G
a ten, čo sklamal, ľúbi
C                       G
Prach dlhých, smutných, letných dní 
F               C
na staré lístie padá, 
Dmi            C
poznala príliš neskoro, 
Dmi         C
ako ho mala rada.

Tak každoročne v jeseni 
svetlá sa stratia z duše
a človek, koník túlavý 
od srdca k srdcu kluše 
a pre každé chce zomierať, 
žiť nechce pre nijaké, 
chcel by mať jedno pre seba,
je mu to jedno, aké. 

Len srdce. Možno obrázok a možno tôňu iba
No pred cieľom sa zastaví, 
komu zas srdce chýba ? 
Zo všetkých mojich obrázkov 
mámivý ošiaľ stúpa, 
bola to láska, sklamanie 
Aj láska bola hlúpa.
Láska je strašne . . . . . . jako ho mala rada
Poznala príliš neskoro, ako ho mala rada.