Biela lavína

        D             Emi    G    A
1. Tu spíš, v dobrom vánku, pokojný,
          D              G    Hmi    A
   a nevidíš už, koľko nocí, koľko dní,
        D             G          A
   môj žiaľ je rúcho dolín snehové,
                 G      A              D A7
   chcel si mať život, máš túžby zmarené.

2. Len spi, ja poľných kvetov natrhám,
   pád zlý, a osud chcel, že si bol tam,
   odkiaľ sa teraz tvoj hlas ozýva,
   v spomienkach hučí viac než tá lavína.

3. Horám, čo život sňali z teba tam,
   sama svoj snubný prsteň ukladám,
   mraky, tie čierne, smútkom zdobené,
   sú podobné novej láske v saténe.

4. Padla ti šťastná hviezda z oblohy,
   zahľadel si sa, nepozeral pod nohy,
   pád, a ťažký sneh ťa uložil
   na spánok večný, na dno síl.

5. Slová, čo nestačil si zanechať,
   bodku za slovom "život" píše osud - kat,
   spomínam v tichu, chvíľach nedeľných
   na ľudí dobrých s osudom zlých.