Záhoracku polku hrajte

Záhorácku polku hrajte, 
polku, ktorú mám tak rád. 
Pohár vína na stol dajte, 
náladu dobrú chcem mat. 
Dnes si budem stále spievat, 
lebo lúbost v srdci mám. 
To je radost velká, 
ked clovek uz nie je sám 
a potom cakat svárne dievca, 
ktoré vecer pobozkám. 
V tom skalickom 
zelenom hájicku 
vídaval som s dievcatkom 
hviezdicku. 
Svietila, blúdila, 
az nám láskou srdcia omámila, 
v tom skalickom 
zelenom hájicku. 
Svietila, blúdila, 
az nám láskou srdcia omámila, 
v tom skalickom 
zelenom hájicku. 

Pre pár modrych ocí 
do vody neskocím. 
Nie sú predsa jediné, 
sú na svete aj iné. 
Pre falos tych ocí 
nasa láska koncí. 
Rada iné pockám, 
viem, ze raz sa dockám 
lásky uprímnej. 

Dedinka malá, tá je veselá, 
len co polku hrajú. 
Vymalované dievciny sumné 
vábivo sa smejú. 
Spieva trúbka, kvília klarinety, 
túzbou horia lícka ako kvety. 
Vycifrovaní mládenci smelí 
dievky k tanci berú. 

Rád polku mám, 
ked ju hrajú, sólo si dám. 
Rád polku mám, 
divca pri nej vyobjímam. 
Kapelník, tisícku más, 
ak polku do rána hrás. 
Rád polku mám, 
aj posledny gros na nu dám. 
Za hájickom, za zelenym, 
bystrá voda preteká. 
Tym chodníckom vyrúbanym 
k milej cesta daleká. 
Tou cestickou si chodievam 
vzdy veselo sa usmievam. 
Anke zlatej, rozosmiatej 
pri potocku zaspievam. 

Ked ku milej pojdem 
chodníckom cez zelenú strán, 
rozmarín odtrhnem 
a za klobúcik si ho dám. 
Tecie vodicka 
a pri nej caká Anicka, 
lebo vie, ze ked ku nej pojdem, 
rozmarín zo srdca jej dám. 
Tecie vodicka 
a pri nej caká Anicka, 
lebo vie, ze ked ku nej prídem, 
rozmarín zo srdca jej dám. 

Za nasou dedinou 
bystrá voda tecie v potocku, 
pod brezou zelenou 
perie dievca satocku. 
Lístok z brezy do vody padá, 
vo vlnkách si cesticku hladá, 
svoj pozdrav milému 
dievcatko donho vkladá. 

Lístocek z brezy 
dole vodou pláva, 
dievcatko za ním 
bielou satkou máva. 
Plávaj len lístocek 
mojmu milému v dial 
a pozdrav jemu 
odo mna odovzdaj. 
Plávaj len lístocek 
mojmu milému v dial 
a pozdrav jemu 
odo mna odovzdaj. 

Záhorácku pesnicku, 
tú ma kazdy rád. 
Speva si ju stary, mlady, 
ci je svadba, a ci oldomás. 
Spieva si ju pri dozinkách, 
spieva si ju pri víne, 
záhorácka pesnicka 
nikdy veru nezhynie, 
záhorácka pesnicka 
nikdy, nikdy, nikdy nezhynie.