Milan Krištofovič |
Pohľad z okna |
Keď sedím večer v okne a hľadím na svet, na svet rozbúrený a plný temných chvíľ. Myslím stále na deň, ktorý zmení iste všetkých ľudí a rozžiari im tvár. Večer čo večer, keď z okna hľadím na svet, na ľudí dobrých, šťastných a spokojných. Spánok padá na mňa no ja len sedím, smutne hľadím z okna na svet zrúcaný. Ten deň je blízko, srdce mi búši, sen sa mi plní, len mi nedá spať. Keď sedím večer v okne a hľadím na svet, na svet rozbúrený a plný temných chvíľ. Myslím stále na deň, ktorý zmení iste všetkých ľudí a rozžiari im tvár. |
Vytištěno dne: 21. 11. 2024, 21:57:06 Tento text najdete na adrese: http://www.midisoubory.cz/ |